Prebiehajúce práce

V roku 2025 pokračujeme s reštaurovaním fasády väčšej východnej časti zámku. Už okolo nej stojí lešenie a prebiehajú práce na jej čistení. Naďalej spracovávame project revitalizácie čističky odpadových vôd a riešenie kúrenia zámku. V oboch prípadoch chceme ísť formou ekologických a obnoviteľných riešení.

Je možné zámok navštíviť?

Kvôli prebiehajúcej komplexnej rekonštrukcii je zámok a jeho bezprostredné okolie momentálne uzavreté. Avšak zámok a práce na ňom je možné sledovať zvonka počas prechádzky po okolitom parku a lúkach. Tie ohradené nie sú a je z nich na zámok dobrý výhľad. V parku je možné navštíviť aj Pamätník SNP, tiež Národnú kultúrnu pamiatku, ktorý sme v minulosti zrekonštruovali.

Dobre vidíme len srdcom; to hlavné je očiam neviditeľné

Nešlo o to kúpiť nejaký zámok. Išlo práve o tento Zámok Kunerad.

Jeho jedinečnosť netkvie pre mňa len v polohe a kráse, ktorá je v tejto chvíli viditeľná viac srdcom ako očami. Sú to aj spomienky a sledovanie nešťastného osudu cez médiá. Tie sa jedného dňa, ešte pred posledným požiarom v roku 2018 zmenili na nápad alebo možno skôr sen niečo s tým urobiť a skúsiť zmeniť jeho nešťastný osud. Po poslednom požiari prišlo konečné rozhodnutie osloviť vtedajšieho vlastníka - Kúpele Rajecké Teplice. Bol začiatok roka 2019 a Kúpele potvrdili, že kaštieľ je na predaj.

Rozbehol sa kolotoč zbierania informácií, výpočty, veľmi veľa rozhovorov s múdrymi ľuďmi. Architekti, pamiatkári, stavbári, finančníci a aj takí, ktorí už niečo podobné skúsili ma utvrdili v tom, že nie som jediný blázon na svete a dali mi množstvo cenných rád a informácií. Boli aj takí, čo ma varovali, že to bude nenávratná investícia a roky stresu. Ďalší radili sadnúť si do kúta a nevstávať z neho, kým ma to neprejde. Všetky rozhovory boli veľmi prospešné a dôležité. Pomohli mi vidieť každodennú realitu a problémy, ktoré bude treba vyriešiť. Ale hlavne, bolo pár tých, ktorí to celé pochopili. Videli sen, túžbu vytvoriť niečo krásne a zachovať to aj pre generácie po nás. Každý z nich pomohol posunúť sa o kúsok bližšie ku konečnému rozhodnutiu. Samozrejme zohrala svoju rolu aj moja tvrdohlavosť. Možnosť dokázať, že keď sa človek snaží, podarí sa aj nemožné.

A tak prišlo v máji 2019 na dva posledné telefonáty. Prvý bol starostke Kuneradu. V tom čase uvažovala o kúpe totiž aj obec. Nebrala ma moc vážne, pretože „záujemcov“, ktorí ju kvôli zámku v minulosti oslovili už bolo veľa. Potvrdila však, že obec privíta ak zámku „vráti“ život niekto iný. Druhý telefonát bol Kúpeľom Rajecké Teplice s konečnou ponukou na odpredaj. Bola takmer okamžite akceptovaná. Odvtedy išlo už len o formality.

A potom prišla v piatok ráno tá SMS správa

A čo bude ďalej? Kaštieľ čaká dlhá rekonštrukcia a prežije, len ak bude ekonomicky sebestačný. O tom však zas niekedy nabudúce!

Na Slovensku máme veľa pamätihodností, ktoré sa pýšia názvom hrad, zámok alebo kaštieľ. Hrad je najčastejšie definovaný ako stredoveké alebo staroveké opevnené sídlo, ktoré sa stavalo na vyvýšených miestach alebo v mestách a plnilo hlavne obrannú funkciu. Kaštieľ je zase mestské alebo vidiecke sídlo šľachtica stojace na rovine, obyčajne v parku, má skôr reprezentatívnu funkciu a je komfortne zariadené.

Názory na to, ako zadefinovať pojem zámok sa však líšia. Termín sa začal používať v období renesancie a vo väčšine slovenskej odbornej literatúry, slovníkoch a encyklopédiách sa považuje za synonymum hradu. Našli sme aj autorov, ktorí definovali zámok takmer zhodne ako kaštieľ. Najlepšie túto dilemu vystihla Viera Dvořáková v článku Hrady, zámky či kaštiele. Tvrdí, že pojem „zámok” nie je presne vymedzeným synonymom pre hrad alebo väčší kaštieľ a aj napriek snahám sa nepodarilo preukázať existenciu ďalšieho typologického druhu šľachtického sídla označovaného slovenským výrazom zámok.

Nepomohla ani zahraničná literatúra, keďže takmer v žiadnom inom jazyku samostatný výraz nemá. V češtine sa používajú len dva výrazy hrad a zámek, podobne poľština pozná zamek (hrad) a kasztel (kaštieľ), nemčina používa Burg (hrad) a Schloss (kaštieľ), maďarčina vár (hrad) a kastély (kaštieľ). A angličtina (castle) a francúzština (chateau) má dokonca len jeden.

Všetky tri pojmy – hrad, kaštieľ a zámok – sú pevne zakotvené v slovenskom jazyku, ľudovej slovesnosti i krásnej a odbornej literatúre. Vyskytujú sa v zemepisných názvoch i miestnych označeniach.

A tak je rozhodnuté. Kunerad je síce odbornou definíciou kaštieľ, ale tento kaštieľ bude aj naďalej niesť názov Zámok Kunerad.

Krátko potom, ako sme sa stali majiteľmi zámku, vyšla v médiách správa, že zámok plánujeme do zimy zastrešit. Aj keď si to všetci vrátane nás želali, hneď po prvých obhliadkach odborníkov bolo jasné, že pokiaľ neplánujeme postaviť strechu na samonosnej konštrukcii, tak skoro ju mať nebude.

V zámku sa nachádzali stovky ton sutín a nedalo sa v ňom bezpečne pohybovať. Miestnosti, v ktorých sme len pred mesiacom voľne stáli, boli naraz nepriechodné, požiarom a vodou poškodené stropy sa postupne prepadávali, niekedy až cez tri poschodia. Suterén sa zdal byť v poriadku, ale aj do neho zatekalo. Nebolo jasné, či sú obvodové múry po požiaroch a pod tlakom sute ešte stabilné. Navyše sa zachovali v rôznej výške a pokiaľ sme nechceli všetky zarovnať na úroveň prvého poschodia, žiadna rýchla a jednoduchá strecha sa naň postaviť nedala. Bol október 2019 a my sme sa dali do hľadania iného riešenia.

Pomohli nám s ním odborníci, ktorí s podobnými projektami majú skúsenosti – architekti z AOCR (robili napríkad na rozsiahlej rekonštrukcii hotela Carlton v Bratislave), žilinská stavebná firma RBRing (Chateau Gbeľany alebo Nová synagóga) a statik Ing. Halvoň (Chateau Gbeľany a veľa iných podobných projektov). Riešenie spočívalo v čistení odvrchu za pomoci plošín a hydraulickej ruky a postupným prepracovávaním sa na spodok objektu. Popadané zvyšky sa vyvezú fúrikmi. Tento postup je síce nákladnejší, ale šetrnejší k zachovaniu historickej podstaty pamiatky.

Po ukončení čistiacich prác sa mali vybudovať stropy prízemia a prvého poschodia, ktoré budú už materiálovo, tvarovo aj výškovo konečné, aby sa nemuseli v budúcnosti prerábať. Nielenže budovu staticky scelia, ale tým, že sa pokryjú izoláciou s odvodom vody, ju aj ochránia od poveternostných vplyvov. A my budeme mať čas pracovať na projekte konečnej obnovy, ktorý potrvá mesiace. I keď dovtedy bude zámok bez strechy, zatekať do neho nebude.

Po konzultáciách Krajský pamiatkový úrad tento plán schválil. A tak sa mohlo konečne začať s prácami. Bol začiatok decembra.

Ako nám to išlo? A s akými prekvapeniami sme sa stretli? O tom už v ďalšom príspevku.

Prvé práce na zámku si nevšimol nikto. Do zámku nebolo bezpečné vstúpiť, a tak sme sa jeden októbrový víkend vybrali len v kruhu rodiny zdokumentovať a pozbierať popadané balustrády a zvyšky kamenných zábradlí. Neskôr nám ich pri splanírovaní pozemku pomohla stavebná firma naložiť na palety a sú uskladnené mimo objektu zámku, aby mohli byť neskôr reštaurované. Smutné je, že väčšina z nich nepopadala v dôsledku požiarov, pozhadzovali ich na zem vandali. Zistili sme však, že veľa z nich sú len betónové odliatky, ktorými boli zrejme počas rekonštrukcie v 70-tych rokoch nahradené tie pôvodné, z pieskovca.

Kým sa začalo s prvými záchrannými prácami na samotnej budove kaštieľa, bol začiatok decembra. Trvalo totiž nejaký čas, kým sme prišli na to, ako havarijný stav bezpečne odstrániť – písali sme o tom v článku "Ako zámok zastrešiť".

Štyria pracovníci stavebnej firmy začali pomocou plošín a hydraulickej ruky odstraňovať zhorené zvyšky strechy a komínov. Čo popadalo, vyviezlo sa neskôr fúrikmi, dovnútra sa so žiadnou technikou vôjsť nedalo. Do Vianoc bolo síce vidieť nejaký pokrok, ale bol to len zlomok z toho, čo ešte bolo treba vyčistiť. Súhlasili sme preto so znásobením počtu pracovníkov. Pracovali za ťažkých podmienok, v mraze a snehu. Postupne odstránili aj všetky nebezpečné drevené stropy, vedenia, kotle, neporiadok. Odhalené koruny múrov boli prikrývané igelitom, aby ich voda a mráz už viac nezničili. V polovici marca, na desiate výročie od druhého z troch požiarov kaštieľa, keď už z neho bolo vyvezených neuveriteľných 1200 ton sute, sa začalo s prvými prácami, ktoré neboli len čistiace. Začalo sa debnenie stropov prízemia.

Počas prác sme zažili aj nejaké prekvapenia. Dočítate sa o nich v našom ďalšom príspevku.

Práce na vyčistení zámku od sutín pokračovali počas zimy v uspokojujúcom tempe a tešili sme sa, že sa postupom času dalo do zámku bezpečne vstúpiť. V zime sme však zažili aj niekoľko prekvapení a problémov, ktoré bolo treba vyriešiť.

Napriek tomu, že sa na našom pozemku nachádza trafostanica, trvalo sedem mesiacov, kým nás Stredoslovenská distribučná na ňu pripojila. Najskôr boli problémom nevyjasnené vlastnícke vzťahy, potom zastarané rozvodové skrine (dali sme postaviť novú) a nejaké zdržanie spôsobila aj pandémia.

Niekoľkokrát nás navštívili zlodeji, raz ukradli elektrický generátor a náradie, inokedy aj časť historického schodiska. Museli sme zamestnať 24h strážnu službu.

Riešili sme aj odvoz a uskladnenie sute. Neďaleká skládka v Šuji vyzerala ako jednoznačné a jednoduché riešenie. Kvôli obecným limitom na rôzne druhy odpadu by ale vyvezenie obrovského množstva sute znamenalo zvýšenie sadzby pre obyvateľov Kuneradu. Keďže sme nechceli spôsobiť zvýšenie ich finančného zaťaženia, odpad sme separovali a okrem dreva nákladne vozili na iné skládky v okolí Žiliny. Sute bolo oveľa viac, ako ktokoľvek odhadoval. Záchranné práce nás aj preto doteraz stáli trojnásobok toho, čo sme pre ne plánovali.

No a nakoniec nás trochu potrápila pandémia. V prácach sa po zavedení hygienických opatrení pokračovalo. Avšak vzhľadom k tomu, že dlhodobo žijeme vo Švajčiarsku, na Slovensko sme sa kvôli zavretým hraniciam a povinnej štátnej karanténe takmer štyri mesiace nedostali. Práce sme sledovali len virtuálne cez fotky a videá. Bolo nám to ľúto, keďže sme chceli byť pri tom. A zároveň niektoré rozhodnutia sa na diaľku v takomto projekte robia mimoriadne ťažko.

Zámok Kunerad nie je jediná Národná kultúrna pamiatka, o ktorú sa ideme postarať. V našom zámockom parku sa nachádza aj Pamätník SNP. Podobne ako kaštieľ, aj ten potrebuje nutné opravy.

Pamätník bol postavený v roku 1965 na pamiatku udalostí Slovenského národného povstania. Je známe, že počas neho sídlil v kaštieli 2. partizánsky štáb M.R. Štefánika pod velením majora Popova, kvôli čomu bol kaštieľ 25. septembra 1944 s príchodom nemeckých vojsk vypálený.

Krátko potom, ako sme sa stali majiteľmi, nás oslovilo miestne občianske združenie AKURAD s prosbou o spoluprácu pri oprave Pamätníka. O tom, prečo im na ňom záleží, nám porozprávala Petra Dubeňová, ktorá OZ vedie:

„Pamätník SNP v Kunerade je nielen Národnou kultúrnou pamiatkou, ale patrí spoločne so zámkom v Kunerade medzi kultúrne pamiatky, vďaka ktorým je obec známa. Naše občianske združenie sa posledných 5 rokov o pamätník stará, vždy pred oslavami SNP. Tie sa v obci konajú každoročne práve pri tomto Pamätníku. Dlhodobo nás ako občianske združenie jeho stav trápil. Nebolo však v našich silách ukončiť jeho pokračujúce chátranie. Sme vďační novým majiteľom zámku Kunerad, ktorých keď sme oslovili, okamžite prejavili záujem aj o obnovu Pamätníka SNP. Teší nás, že sa dokáže spojiť občiansky a súkromný sektor a spoločnými silami chrániť hodnoty našej spoločnosti. Vďaka patrí aj Ministerstvu obrany SR za dôveru a podporu pri obnove pamätníka.“

Autorom architektonického návrhu pamätníka je Ing. arch. Martin Kusý, autorom reliéfu je akad. sochár Rudolf Pribiš a autorom textu je Milan Lajčiak. Samotný pamätník má obdĺžnikový pôdorys z granitu a tvoria ho dve časti - panel s pamätnou tabuľou a pylón s reliéfnou plastikou ženskej postavy. Slávnostne bol odhalený v nedeľu 6. novembra 1966 a vo februári 1981 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Práce na oprave Pamätníka sa už začali. Podarí sa ich do augustových osláv dokončiť? A čo zaujímavé sme sa o ňom dozvedeli? O tom v jednom z našich budúcich príspevkov.

Každé hľadanie sa začína šťastím začiatočníka. A vždy končí skúškou dobyvateľa.

Keď na konci augusta 2019 potvrdil kataster prevod zámku, jeho okolitých budov a pozemkov, pocity to boli zmiešané – obrovská radosť, že to naozaj vyšlo, rovnako veľká dávka rešpektu k pamiatke a zároveň obavy. Že to bude ťažšie, ako si vieme predstaviť, že sa zadĺžime do konca života, že sa nedohodneme s pamiatkármi, že na nás budú tlačiť médiá, aktivisti a verejnosť tak, ako na predošlých majiteľov... A ako to dopadlo? Vačšinou lepšie, ako sme čakali. Veď posúďte sami.

Médiá
Záujem médií sme očakávali. Predsalen si Kunerad, kvôli svojmu nešťastnému osudu za posledných 10 rokov užil viac mediálnej pozornosti, ako ktorýkoľvek iný kaštieľ na Slovensku. My sme ho kúpili, aby sme pamiatku zachránili, nehľadali sme zviditeľnenie, a tak sme sa rozhodli mediálne nekomunikovať, kým nebude kaštieľ v lepšom stave. Novinárom, ktorí nás oslovili, sme však vždy slušne odpovedali. Najskôr sa ozvali z MyŽilina, potom RTVS,... Očakávali sme, že po prvej vlne správ mediálny záujem utíchne. Po pol roku však o nás vyšlo už 30 reportáží v rôznych médiách a my sme pochopili, že ten záujem a podpora nie je len od novinárov, ale najmä od verejnosti, ktorej na zámku záleží rovnako ako nám. A tak si od mája 2020 môžete o našich úspechoch aj strastiach v snahe zámok obnoviť pravidelne prečítať na našom webe, facebooku a instagrame.

Pamiatkári
Bolo nám povedané, že pamiatkári sú pomalí zakomplexovaní úradníci bez zmyslu pre realitu. My sme však na Krajskom pamiatkovom úrade v Žiline stretli naozajstných odborníkov, ktorí trávia čas najradšej priamo pri pamiatkach v teréne a je ich len veľmi málo v pomere k počtu pamiatok, ktoré majú na starosti. Napriek tomu nám boli vždy ochotní poradiť a vyjsť v ústrety čo najrýchlejšie bez ohľadu na zákonné lehoty, aby dopomohli našej snahe vyriešiť havarijný stav pamiatky. Aj keď sme sa nie vždy na všetkom zhodli, boli otvorení dialógu a my zase počúvať a učiť sa. A tak sa zatiaľ vždy podarilo nájsť riešenie.

Záchranné práce
Všetky práce, ktoré sme doteraz na zámku uskutočnili, riešili jeho havarijný stav. Mali za účel ochrániť čo najviac z jeho historickej hodnoty. Konkrétne to znamenalo vypratať suť, budovu kaštieľa staticky zastabilizovat a ochrániť od poveternostných vplyvov. Mysleli sme, že to zvládneme za pár mesiacov. Zámok nám ale ukázal, že na pamiatke sa nedá nič unáhliť. Často sme museli prehodnotiť plány, trpezlivo hľadať nové spôsoby, čo nás stálo oveľa viac času a peňazí. Ale všetky takéto rozhodnutia viedli k zachovaniu historickej hodnoty. A tá je na nezaplatenie.

Ľudia
Byť len odborníkom vo svojom odbore nestačí, treba mať aj cit a rešpekt k pamiatke a nezľaknúť sa neznámeho. Nám sa takých ľudí nájsť podarilo. Žeby šťastie začiatočníka, ktorý ani nevie ako stretne na svojej ceste tých správnych ľudí? Radi by sme sa im touto cestou za ich snahu a čas strávený s nami a zámkom poďakovali (na poradí nezáleží):

Čo ďalej
Ešte pred zimou dostane zámok dočasné zastrešenie, čím sa ukončia záchranné práce a stavebný ruch na nejaký čas úplne utíchne. Steny zámku potrebujú dobre vyschnúť predtým, ako budú môcť uniesť konštrukciu novej a už konečnej strechy. A tak sa budú cez zimu len v tichu prerušovanom spevom vtákov, padaním snehu a hukotom Kuneradského potoka pripravovať na ďalšiu fázu dlhej rekonštrukcie. My ten čas využijeme na rozhodnutia, ktoré na ňom ostanú viditeľné pre generácie po nás. Vypracovanie projektu konečnej obnovy je veľmi zodpovedná úloha a necháme si na ňu toľko času, koľko si zámok bude žiadať, aby sme s výsledkom boli spokojní nielen my, ale aj pamiatkári a široká verejnosť. O tom, ako nám to pôjde, sa s vami aj naďalej na našich stránkach podelíme.

Aj keď počas jari pokračovali záchranné práce v plnom prúde, my sme si zámok vôbec neužili. Bývame vo Švajčiarsku a kvôli povinnej „koronakaranténe“ sme sa na Slovensko takmer štyri mesiace nedostali. Záchranné práce sme organizovali a ich pokroky sledovali len na diaľku. Takisto sme v tom čase virtuálne otvorili brány zámku tým, že sme sa začali verejnosti prihovárať cez našu webovú stránku a sociálne médiá.

Prišlo leto, hranice sa otvorili a my sme sa hneď na začiatku júna v upršanom počasí vybrali do Kuneradu. Absolvovali sme niekoľko pracovných stretnutí ako aj kontrolný deň s pamiatkármi. Len pár hodín pred odchodom zo Slovenska nám zavolala TV Markíza a dlhoročný bojovník za záchranu zámku Miroslav Bellan s prosbou o krátku reportáž. Stretli sme sa pri zámku, odpovedali na pár otázok a mimo kamier pokračovali v priateľskom rozhovore. Vtedy nás napadlo, že im ho môžeme ukázať aj zvnútra, keďže je už zámok staticky v poriadku. Bola to prvá prehliadka zámku a až nás zaskočilo, akí boli nadšení. Vtedy sa zrodila myšlienka zámok otvoriť na jeden deň aj širšej verejnosti, a to na konci augusta počas osláv SNP, ktoré v našom zámockom parku každoročne organizuje obec Kunerad.

Zhoršujúca sa koronasituácia na Slovensku a potreba chrániť zdravie návštevníkov nás však donútili, aby sme limitovali ich počet. Rozhodli sme sa možnosť prehliadky nijako nepropagovať, preto sa dopredu nebolo možné o nej dočítať na našej web stránke a Facebooku, kde priaznivcov zámku inokedy o novinkách pravidelne informujeme.

22. augusta bol krásny slnečný deň. My sme mali navyše malé výročie – presne 1 rok, odkedy sme sa stali majiteľmi zámku! Najskôr bol v rámci osláv SNP znovuodhalený náš vynovený Pamätník SNP (o jeho rekonštrukcii ste si mohli prečítať v našom blogu Pamätník). Stalo sa tak za účasti predstaviteľov štátu a samosprávy – ministra obrany Jaroslava Naďa, podpredsedu NR SR Gábora Grendela, predsedníčky ŽSK Eriky Jurinovej, zástupcov v britskej a ruskej ambasády a niekoľkých ďalších poslancov Národnej rady SR. A samozrejme aj mnohých občanov Kuneradu a okolia, ktorým sme hneď po oficiálnej časti spolu s ďalšími členmi našej rodiny pripravili komentované prehliadky zámku. Bolo to naše prvé osobné stretnutie so širšou verejnosťou a zažili sme počas neho veľa emotívnych chvíľ. Ďakujeme za všetky slová podpory, za záujem o zámok i o našu snahu, za príbehy zo zámku od tých, ktorí v ňom niekedy pracovali, alebo ho v minulosti navštívili, za nápady a inšpiráciu. To nie my im, ale oni nám pripravili nezabudnuteľný zážitok.

Leto bolo plné aj iných stretnutí a krásnych zážitkov. Stretnutia s manželmi Janíčkovcami, ktorí zachránili pred schátraním Château Gbeľany a Kováčikovcami, tí zase oživili takmer zabudnutý Château Kubínyi. Nielenže majú podobný vzťah k pamiatkam ako my, ale majú aj ochotu sa s nami podeliť o ich skúsenosti. Zastavil sa u nás aj operný spevák Martin Mikuš a spevom v zámku vyskúšal akustiku hlavnej sály. Zámok si boli prezrieť aj niekoľkí poslanci NR SR. Najskôr nás síce poprosili len o takú rýchlu obhliadku, vraj sa ponáhľajú, ale zámok ich nakoniec zaujal a ostali dlhšie. No a milé boli aj stretnutia a rozhovory s náhodnými okoloidúcimi.

Koncom leta sme urobili rozhodnutie, že rozdelíme projekt obnovy na etapy. Dôvodov bolo hneď niekoľko. Chceme pokračovať v prácach a zároveň si nechať dosť času na to, aby sme si do posledného detailu premysleli, ako bude zámok fungovať, v akom štýle ho chceme zariadiť, ako zladiť historické techonológie rekonštrukcie s tými modernými a ako zabezpečiť financovanie. A tak v roku 2021 začneme s etapou, na ktorú už plány máme a stihli sme ich aj prekonzultovať s Pamiatkovým úradom. Bude to riešenie havarijného stavu kamenného obkladu zámku a terás, ktoré sa nám pomaly zosúvajú a ďalší rok by nevydržali. No a spolu s nimi sa pustíme do strechy. Tej konečnej. O nej už ale viac v našom ďalšom príspevku.

Červená strecha Kuneradského zámku utkvela v pamäti každému, kto zámok v minulosti navštívil. Kaštieľ sa ňou pýšil dlhé roky a bolo ju možné obdivovať až z vrcholu Martinských Holí.

Asi preto mnohých prekvapí, že pôvodná strecha vôbec nebola červená. Gróf Balestrém použil ako strešnú krytinu prírodnú bridlicu, ktorá dodávala streche svojim modrošedým leskom jemnosť a pôvab. Prečo si ju nikto nepamätá? V roku 1944 strecha počas SNP zhorela. No a fotky z predvojnového obdobia sú len čiernobiele, na ktorých je modrošedá farba nerozoznateľná od červenej.

Po druhej svetovej vojne bol zámok znárodnený a pri príprave jeho rekonštrukcie padlo rozhodnutie použiť ako krytinu plech natretý na červeno. Prečo, môžeme len hádať. Bridlica je jednou z najdrahších krytín, takže by bolo logické predpokladať, že po vojne nemal štát peniaze nazvyš. Navyše sa bridlicové lomy na Slovensku nenachádzajú. Alebo snáď mala červená súvisieť s nastupujúcim obdobím komunizmu? To historické záznamy nespomínajú. Vieme len, že bola zmenená nielen krytina a farba, ale čiastočne aj tvar strechy, aby sa pod ňu zmestilo jedno poschodie navyše.

Tak prežila vyše 50 rokov, kým sa vtedajší majiteľ zámku, Kúpele Rajecké Teplice, nepustil do jej rekonštrukcie. Po dohode s pamiatkármi zvolili modernú krytinu titánzinok, farbou pripomínajúci bridlicu, ale jednoduchší a lacnejší na inštaláciu a údržbu. Na streche bohužiaľ dlho nevydržal, keďže ju v marci 2010, tesne pred jej dokončením, zachvátil požiar. Ďalšie roky chátrania ako aj tretí požiar v roku 2018 spôsobili, že sme na jeseň 2019 kupovali zámok bez strechy.

Pamiatkári nás hneď na prvom stretnutí upozornili, že je potrebné sa vrátiť naspäť k pôvodnému historického vzhľadu, a teda šedej. Zachovanie histórie bol dôvod, prečo sme sa do celého projektu vôbec pustili, preto nás dlho presviedčať nemuseli. Prišli na rad rozhodnutia o tvare a výške (keďže aj tie mala rôzne a pôvodné plány sa nezachovali), statici, architekti, klampiari, tesári, požiarnici, odborníci na bridlicu, vlhosť, teplo a chlad... no a dnes stojíme pred hotovým projektom schváleným pamiatkármi.

V najbližších mesiacoch nás čaká kolotoč získavania stavebných povolení a financií, ako aj zostavenia tímu, ktorý takú jedinečnú strechu dokáže postaviť. Ak sa všetko podarí, začneme do roka. Dovtedy potrebujú steny zámku oddychovať a schnúť pod svojou terajšou dočasnou strechou, ktorú sme akurát dokončili.

A aká teda bude tá konečná strecha, ktorá je za pomerne krátku históriu zámku už štvrtou v poradí? Bude rešpektovať a pripomínať všetky jeho éry – tvarom bude takmer rovnaká, ako ju po vojne navrhol známy architekt Ferdinand Čapka, a teda taká, ako si ju všetci pamätáte. Krytinou, prírodnou modrošedou bridlicou, bude zase pripomínať tú pôvodnú, Balestrémovskú. No a vo svojich útrobách bude zase veľmi „dnešnou“ strechou – moderné nosné konštrukcie šetriace a presvetľujúce priestor, tepelná izolácia, ale zároveň aj odvetrávanie a klimatizácia, ochrana proti požiaru či strojovňa výťahu – to všetko bude zvonka síce neviditeľné, ale prispeje k energetickej nenáročnosti prevádzky zámku, ako aj k pohodliu jeho budúcich návštevníkov. Dúfame, že táto strecha bude mať viac šťastia, ako tie predošlé a tešíme sa, že Vás pod ňou raz privítame.

Spolu so zámkom Kunerad sme kúpili aj 66-tisíc metrov štvorcových okolitých pozemkov. Malá časť z nich je les a zvyšok tvorí park s 511 stromami, ktorý je z veľkej časti dokonca vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a kúpeľné územie. Podobne ako zámok, aj park bol dlhé roky zanedbávaný a jeho krása bola postupne prekrývaná náletovou zeleňou.

V archívoch ani na Pamiatkovom úrade sa o parku nenachádzali žiadne záznamy, z dobových fotografií však vieme, že v bezprostrednej blízkosti zámku sa nachádzali len dve, dnes už dvestoročné lipy. Zvrchu bol až po hranicu lesa obkolesený len prírodnou lesnou lúkou. Na lúke pod zámkom zase nechala grófska rodina vysadiť niekoľko ovocných stromov, ktoré zásobovali zámok čerstvým ovocím.

V povojnovom období, keď sa zámok zmenil na liečebňu, prešiel aj park rôznymi premenami. Vybudovali sa chodníky pre kúpeľných hostí, v zalesnenej časti bola dokonca odpočíváreň s lehátkami na liečenie pacientov s tuberkulózou a inými pľúcnymi chorobami. Nečudo, čistota vzduchu v okolí zámku bola vtedy pokladaná za jednu z najlepších v Európe. V parku bol tiež postavený Pamätník SNP – o jeho rekonštrukcii ste si mohli prečítať v našom článku Pamätník. A popri hlavnom schodisku vedúcemu k zámku bola vysadená alej zo smrekov.

Kým začneme s citlivým plánovaním obnovy tohoto jediniečného parku, potrebovali sme zistiť, čo vzácne v ňom treba zachovať, aké dreviny sa tam nachádzajú a v akom sú stave. A tak sme začali dendrologickým prieskumom. Počas poslených mesiacov roka 2020 ste mohli v okolí zámku stretnúť tím odborníkov, ktorí merali a skúmali každý jeden strom, aby určili ich veľkosť, druh, hodnotu a zdravie.

Aký bol výsledok? V parku sa nachádza niekoľko vzácnych stromových jedincov vrátane dvestoročných líp. Niektoré sú napadnuté škodcami a ich odstánenie šetrným a ekologickým spôsobom môže trvať viac ako rok. Taktiež treba odstrániť náletovú zeleň, aby nebrala živiny vzácnejším jedincom a dalo sa po parku opäť pohybovať. Asi najväčším rozhodnutím bude budúcnosť smrekovej aleje nachádzajúcej sa priamo pod zámkom. Jej výsadba v 70-tych rokoch bola pre tento terén a klimatické pomery úplne nevhodná a aj keď už smreky svojou výškou prerástli samotný zámok, ich korene nie sú dostatočne hlboké, aby ich nadzemnú časť dlhodobo pri väčšom vetre udržali. Ohrozujú tým nielen zámok, ale aj ľudí, ktorí sa v jeho okolí pohybujú.

V najbližších týždňoch výsledky prieskumu premeníme na plán obnovy zelene v parku, ktorý prediskutujeme s pamiatkármi a príslušnými úradmi. Už budúce leto by sme tak mohli začať aspoň s nevyhnutnou údržbou. Architektonická štúdia parku, ktorá bude zohľadňovať jeho budúce využitie, chodníky, údržbu prípadne výsadbu novej zelene, príde na rad až niekedy v budúcnosti.

V lete strávili u nás na zámku deň traja odborníci z Pro Monumenta. Pro Monumenta je jeden z projektov Pamiatkového úradu SR, ktorým bezplatne pomáhajú vlastníkom nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok zhodnotiť stav pamiatky, ako aj navrhnúť a ukázať vhodnú údržbu.

Výsledná správa z ich inšpekcie prišla tesne pred koncom roka a podrobne rieši 5 hlavných problémov. Tri z nich sme stihli odstrániť ešte pred zimou – riešenie vlhkosti dočasným zastrešením, ošetrenie korún múrov a provizórne uzavretie objektu v zime zadebnením všetkých otvorov. V roku 2021 nás čaká riešenie ostávajúcich dvoch – sanácia vonkajších kamenných obkladov a terás a v interiéri odstránenie ostávajúcich omietok a obkladov.

Celú správu aj s podrobnými fotografiami si môžete prečítať tu. Technická správa Pro Monumenta

Tento rok ťažkú techniku na zámku takmer nebude vidieť. Minulý rok si jej užil neúrekom - odstraňovali sa zhorené konštukcie hydraulickou rukou, nákladné autá odvážali tony sute, budovali sa stropy nad zachovanými podlažiami a nakoniec prišla na rad dočasná strecha. Práce, ktoré sme naplánovali na 2021 sú nemenej ambiciózne, i keď nebude okolo nich toľko hluhu a na samotnom zámku budú o niečo menej viditeľné.

Najviac našej pozornosti si bude vyžadovať konečná strecha zámku, ktorá sa bude pýšiť 41 vikiermi a 5 vežičkami. V priebehu februára sme síce dostali stavebné povolenie, nepredpokladáme však, že sa nám podarí tento rok začať samotné stavebné práce. Podľa odhadov odborníkov potrebujú steny zámku schnúť ešte niekoľko ďalších mesiacov, a tým pádom nám do ďalšej zimy neostáva dosť času na jej dokončenie. Aby sme procesu schnutia dopomohli, odstránime ostávajúce vnútorné omietky a obklady. Architekti a statik doladia detaily na vykonávacom projekte a čaká nás aj rozhodnutie ohľadne formy jej financovania.

To všetko síce zaberie najviac času, avšak oveľa urgentnejšou bude pre zámok sanácia vonkajších kamenných obkladov a terás. Sú poslednou časťou zámku, ktorá je ešte stále v havarijnom stave.

Keď akurát nebudeme v útrobách zámku osekávať omietky, alebo sanovať vonkajšie kamenné obklady, budete nás môcť najpravdepodobnejšie stretnúť v zámockom parku. Pripravujeme na leto a jeseň ošetrovanie vzácnych a odstránenie nebezpečných stromových jedincov, ako aj náletovej zelene.

V týchto dňoch sa veľmi aktívne venujeme aj vodnej sústave zámku. Bola vybudovaná špeciálne pre zámok v 80-tych rokoch a pozostáva z vrtu, čerpadla, vodojemu, vodovodných a kanalizačných potrubí a čističky odpadových vôd. O tom, čo o nej vieme a čo všetko nás na obnovenie tejto sústavy ekologickou formou čaká, sa budeme venovať v samostatnom blogu.

No a popri tom budeme ďalej pracovať na celkovom projekte obnovy.

Z historických zdrojov sme vedeli, že Zámok Kunerad mal vo svojom vnútri aj kaplnku zasvätenú svätej Terézii z Lisieux. Nachádzala sa na severnej strane zámku a na vonkajšej fasáde ju “strážila” socha svätého Štefana. Predpokladali sme, že sa z kaplnky nič nezachovalo, keďže bola v povojnovom období prestavaná tak, aby sa do jej priestoru zmestili dve poschodia a niekoľko izieb.

Počas prípravy stropov minulú jar sa po odstránení omietok v jednej miestnosti objavila tehlová klenba. Tých je v zámku veľa, táto však bola záhadou, keďže nemohla byť súčasťou dverí alebo okna. Nachádzala sa len z jednej strany steny, na dvere bola príliš vysoko a na druhej strane steny bol už vrch krovu strechy. Pomocou fotiek, ktoré nám zo svojho rodinného albumu poskytli potomkovia grófa Balestréma, sme prišli na to, že ide o miesto, kde sa kedysi nachádzala kaplnka a klenba bola súčasťou oltára. Práce na strope, ktorý by ináč viedol priamo cez túto klenbu, sme okamžite zastavili a spolu s architektami, statikom a pamiatkármi vypracovali nový návrh riešenia priestoru, ktorý vráti kaplnke jej pôvodnú výšku a prizná zachovanú oltárnu klenbu.

No a čo sa stalo so Sv. Štefanom? Ten v takmer nepoškodenom stave prežil na fasáde zámku dva požiare a je v súčasnej dobe vystavený na Krajskom pamiatkovom úrade v Žiline. Po obnove fasády zámku a reštaurovaní sa vráti na svoje pôvodné miesto.

Prajeme Vám všetkým požehnané Veľkonočné sviatky plné pokoja a zdravia.

Že by sa počas rekonštrukcie zámku našli pôvodné prvky, o ktorých sa nevedelo, sme nečakali. Predsa len zámok trikrát vyhorel, bol za posledných sto rokov niekoľkokrát renovovaný použitím novodobých materiálov a technológií a pred 10 rokmi bol o ňom urobený rozsiahly archívny, architektonicko-historický a reštaurátorský prieskum. Počas neho bolo vykonaných niekoľko sond a podrobne popísané všetky pôvodné a novodobé architektonické prvky aj povrchové úpravy v zámku.

Aj preto je posledný nález pre nás príjemným prekvapením. Pri rekonštrukcii kamenného obkladu v priestoroch suterénu sa na schodíkoch a podlahe pod vrstvou prachu a špiny objavili fragmenty podlahovej krytiny, terrazza. Pamiatkári po obhliadke potvrdili, že ide o pôvodný materiál použitý ešte grófom Belstrémom a pre podlahu si vybral nádhernú farebnú kombináciu červenej, žltej, čiernej a bielej (viď foto). Na schodíkoch sa zase objavila menej výrazná čierno-šedo-biela kombinácia.

A čo je to vlastne terrazzo? Ide o pomerne bežne používanú podlahovú krytinu vyrobenú z kombinácie cementového spojiva, ktorý je zmiešaný so žulou, mramorom, kremeňom, sklom alebo inými materiálmi. Je to ekologický čisto prírodný materiál, pri výrobe ktorého sa nepoužívajú žiadne toxické látky. Korene terrazza siahajú až k starodávnym egyptským mozaikám, avšak terrazzová podlaha, akú dnes poznáme, pochádza z Benátok z 18. storočia.

Terrazzo, ktoré sa v priestoroch suterénu našlo, bude zachované. Snáď sa ho po odstránení novodobých dlaždíc nájde ešte viac. A určite nám a našim architektom dáva tento nález dôvod na zamyslenie sa, ako túto podlahovú krytinu zapracujeme do projektu celkovej obnovy zámku.

Foto: Vladimír Majtán, KPÚ Žilina

Keď sme sa pustili do projektu záchrany Zámku Kunerad, vedeli sme, že na jeho financovanie nebudú stačiť iba naše úspory. Neodradilo nás to, a tak sme od začiatku riešili nielen jeho statické zabezpečenie, dočasnú strechu, projekt obnovy či stavebné povolenia, ale aj možnosti financovania.

Jednou z tých možností bol aj dotačný program Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom 1.5, ktorý je zameraný práve na podporu projektov ochrany a komplexnej rekonštrukcie národných kultúrnych pamiatok. Na jar sme tak po mesiacoch prípravy a splnení náročných podmienok podali do programu aj náš projekt na financovanie výstavby konečnej strechy. A vyšlo to. Sme nesmierne poctení a vďační, že komisia programu nás spomedzi 42 naozaj skvelých projektov vybrala ako jedných z iba siedmych úspešných. Pridelili nám 600-tisíc EUR, ktoré pokryjú približne 2/3 nákladov na strechu. A my sme o obrovský krok bližšie k tomu, aby tento romantický zámok opäť ožil.

Teraz nás čaká verejné obstarávanie na dodávateľa strechy, ktoré by malo byť ukončené do konca novembra. Ak všetko prebehne v poriadku, na zámku začne rásť strecha už budúcu jar. Jedinečná strecha Zámku Kunerad, ktorá, tak ako kedysi, bude vo svojich útrobách skrývať dve poschodia, pýšiť sa desiatkami vikierov, 5 vežičkami, mať strmý sklon a pokrytá bude prírodnou bridlicou.

Ďakujeme Ministerstvu kultúry za prejavenú dôveru.

Keď sme pri záchranných prácach minulý rok vyčistili zámok od vyše 1300 ton sute, bolo nepredstaviteľné, že by to zámok mohol vyprodukovať ďalší významnejší stavebný odpad. Začiatkom leta sme však začali so sanáciou vonkajšieho schodiska, terás a kamenného obkladu a pri ich odkrývaní sme sa presvedčili o opaku. Akoby sa pri povojnových rekonštrukciách použil betón ako riešenie všetkých problémov.

Pod vonkajší kamenný obklad bola na niekoľkých miestach naliata hrubá vrstva, ktorá ho nielen poškodila, ale aj odklonila od pôvodnej osi. Cementová malta bola použitá namiesto vápennej aj na vyplnenie špár medzi kameňmi a spôsobila jeho postupný rozpad. No a najhoršie dopadli vonkajšie schodisko a terasy, ktoré boli na celej ploche umelo zdvihnuté o 30-40 cm po tom, ako boli niekoľkokrát pokryté novými vrstvami betónu a izolácie bez odstránenia tých pôvodných. Terasy a schody nielen neprimerane zaťažili tonami váhy navyše, ale spôsobili aj problémy s odvodom dažďovej vody, keďže boli zrazu vyššie ako rímsy, ktoré ich mali od nej chrániť. To všetko spôsobilo, že sa dostali do terajšieho havarijného stavu a hrozilo ich úplné zrútenie.

Začali sme ich postupne rozobrať a robotníci dvoch stavebných firiem nám už týždne pomáhajú tieto neprirodzené vrstvy materiálu odstrániť. Terasy, schody a kamenný obklad tak nadobúdajú späť nielen svoj pôvodný tvar, výšku, materiál a vzhľad, ale budú aj výrazne odľahčené a chránené pred poveternostnými vplyvmi ďalšie dlhé desaťročia.

A kde končí všetka tá ostránená suť? Väčšinu tvorí betón, ktorý nie je vyvážaný na skládku, ale recyklovaný. Po rozdrvení skončí ako podklad pod cesty alebo iné pozemné stavby.

Na konci augusta to boli dva roky, odkedy sme majiteľmi zámku Kunerad a dali sme sa do jeho záchrany. Čo sme stihli a v čom bol druhý rok iný ako ten prvý?

Prvý rok sme začínali úplne naslepo. Nevedeli sme takmer nič o stavbárine, architektúre, pamiatkovej ochrane, zákonoch a podnikaní na Slovensku, komunikácii s médiami a vlastne ani o samotnom zámku. Mali sme len chuť zachrániť tento skvost Rajeckej doliny. To je asi jediné, čo sa za tie dva roky nezmenilo.

Prvý rok bol boj s časom o to, koľko z historickej podstaty zámku sa podarí zachovať. Do zámku sa nedalo bezpečne vstúpiť, stropy a časti stien sa prepadávali takmer denne, v rukách sme mali len dva protichodné odborné posudky – nič, o čo by sa dalo oprieť a prvý statik, ktorý sa na zámok prišiel pozrieť, ani nechcel vôjsť dovnútra. Veci sa pohli správnym smerom potom, ako sa nam podarilo nájsť statika a stavebnú firmu, ktorí sa historickej stavby v havarijnom stave nezľaknú. Spolu s našimi architektami našli spôsob, ako zámok vypratať od sute, dostavať padnutý arkier, zámok staticky zaistiť vybudovaním nových už konečných stropov, celý ho aj s terasami dočasne zastrešiť aj s odvodom vody. Po niečo vyše roku sme tak na jeseň mohli povedať, že zámok má to najhoršie už za sebou.

Druhý rok bol oveľa pokojnejší, keďže prioritou bolo, aby múry minimálne rok schli, kým sa bude môcť začať s konečnou strechou. Čas sme využili na množstvo iných dôležitých aktivít. V prvom rade sme dokočili projekt konečnej strechy a získali naň stavebné povolenie. Projekt sme po splnení množstva podmienok poslali aj do programu Ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom, kde sme ako jeden zo siedmych úspešných projektov získali dotáciu, ktorá pokryje niečo vyše polovice nákladov na obnovu strechy. Tú dostaneme potom, ako sa ukončí proces verejného obstarávania na dodávateľa strechy, ktorý prebieha v tejto chvíli.

Druhý rok bol aj o spoznávaní zámku a jeho okolia. Strávili sme čas nielen študovaním archívnych materiálov, ale aj samotného zámku. Skúmali sme každú jeho miestnosť, nachádzali prvky, ktoré historický výskum zámku nepopisoval, zisťovali ich vek a pôvod a menili podľa nich plány obnovy. Spoznávali sme aj park, kde nám dendrológovia pomohli popísať každý z jeho vyše 500 stromov, vyčistili sme park od časti náletovej zelene a niektoré stromy ošetrili. Venovali sme sa aj vodnej sústave zámku, keďže má vlastný zdroj pitnej vody a vodovod.

Stavebné práce sa však v druhom roku nezastavili úplne. Bez opravy vonkajšieho kamenného obkladu, ktorý je nosným pre jeho nádherné terasy, hrozilo ich zrútenie. Obklad nám pomohla odborne rozobrať, vyčistiť a opäť vymurovať partia Braňa Pirohu, ktorá už obnovila kamenné steny na niekoľkých slovenských hradoch. Momentálne prebieha rekonštrukcia terasy a hlavného vonkajšieho schodiska, z ktorých sme po nešetrných rekonštrukciách odstránili vyše 30 cm starého betónu a izolačných vrstiev. Do zimy dostanú terasy novú izoláciu a schody budú naspäť osadené.

Najsilnejším zážitkom druhého roka bolo určite sedem týždňov tohoto leta, keď sme bývali priamo na zámku, bez kúpeľne, kuchyne, mobilného signálu a internetu. Mali sme čas zámok lepšie spoznať, pozorovať východ a západ slnka či polnočnú hviezdnu oblohu a zažiť príjemné rozhovory s obyvateľmi Kuneradu aj náhodnými okoloidúcimi. Na konci leta sme zámok jedno poobedie otvorili aj pre verejnosť. Za tri hodiny Vás prišlo vyše 400.

Tešíme sa na stretnutia aj v ďalšom roku, kedy, ak všetko dobre dopadne, dostane zámok novú strechu.

Prach, otlaky, príroda, túry, zámok, ovady, potok, stan, vysielačky, 10 detí a dvaja dospelí. Takto by vyzeralo zhrnutie môjho posledného júlového týždňa, keby som mala k dispozícií iba slová. Tie však zďaleka neobsiahnu celú podstatu, preto ďalej budem písať vo vetách :).

Naše dni vyzerali zdanlivo podobne. Ráno sme sa zobudili o siedmej v stanoch vo vnútri zámku, kde nás z driemot vytrhol zvuk ťažkopádne otvárajúcej sa železnej brány, znak, že prichádzajú robotníci. Dym z ich cigariet bol pre nás lepším budíčkom ako akýkoľvek budík. Postupne sme si všetci rozzipsovali stany a s polo-spiacim výrazom sme prišli do dolného domčeka na raňajky. Nie všetci bývali na zámku, najmladšia časť našej divízie spávala v domčeku na provizórnych posteliach. Teda, ťažko povedať, či vôbec spávala, lebo akokoľvek skoro som vstala, zakaždým ma privítali trojročný Vincentko a päťročný Félix, škôlkari plní energie, naháňajúc loptu, alebo čokoládové guličky v mlieku.

Pred odbitím desiatej hodiny sme mali vo zvyku odštartovať túru. Hádam najdlhší bol výstup na Veternú, kde sme prekonali cca 800m prevýšenie a prešli 22km. Spoločne sme sa teda mohli kochať nádherným výhľadom na Martinky, Kuneradskú dolinu, ale aj na kríčky čučoriedok, ktoré nás na hrebeni príjemne prekvapili. Keď sme sa vrátili, čakali nás Janka s najmladším Vincom, zvyčajne aj s hrncom plným niečoho voňavého a dobrého, hoci nepochybujem, že v tej chvíli by sme zjedli aj klince.

Potom sme sa doslova hodili do ľadového potoka, ktorý tečie v tesnej blízkosti zámku. Voda bola veľmi studená, ale hrozivejšie ako chlad boli ovady, ktoré striehli opodiaľ toku na neponorených. Ukrátení o telesné teplo a obohatení o super zážitok z otužovania sme zvečera zvykli hrávať ultimate frisbee s rugby šiškou na hokejové bránky a volejbalové ihrisko, kde sme hrali buď do západu slnka, alebo dovtedy kým nezačala búrka. Tie dni, keď to nad nami neblikotalo, sme z pokosenej buriny zapálili vatru, kde sme ešte dlho počúvali cvrčky a pukanie ohňa. Cestou hore zámockými schodmi sme okrem žiab obzerajúcich si stavenisko stretávali aj netopiere, ktoré pretínali koberec hviezd nad nami. Ten týždeň bol parádny. Teším na čas, keď v ňom budem môcť bývať bez myší, ToiToi-ku nahradí kúpeľňa a omietka prestane padať :).

Ale... nebude mi chýbať stan a vôňa pokosenej trávy?

Vzhľad zámku prejde v roku 2022 takmer najväčšou úpravou vo svojej histórii. Dostane naspäť strechu, ktorú už vyše 10 rokov po dvoch požiaroch nemá. A to nie hocijakú, tá nová bude podobne ako tá pôvodná z bridlice. Práce začnú hneď na jar a predchádzali im dva roky príprav. Projekt bude čiastočne financovaný dotáciou Ministerstva kultúry SR.

Strecha však nie je jediná v našom ambicióznom pláne na rok 2022. Sú v ňom aj:

Držte nám palce!

Na pozemkoch patriacich k Zámku Kunerad sa nachádzajú aj tri hospodárske budovy. Bývali v nich v minulosti zamestnanci zámku a aj my ich plánujeme opäť obnoviť, aby opäť slúžili zámku a jeho návštevníkom.

Na tej najväčšej s dvoma veľkými garážami sme minulý rok opravili diery v streche. Tá druhá, hneď pri ceste, vyzerá síce zvonka najzachovalejšie a bola aj najdlhšie obývaná, medzitým sa však v jej v útrobách prepadli stropy. Tieto statické problémy v spojení s vlhkosťou a plesňami znamenajú, že bude musieť byť úplne rozobratá a postavená nanovo. Obe tieto budovy boli aj po vojne niekoľkokrát prestavané a my ich rekonštrukciu plánujeme až v neskoršej etape o 2-3 roky.

Najmalebnejšou je však práve tá najmenšia, ktorú voláme chalúpka pod zámkom. Napriek tomu, že ju už pomaly zarástol les a padnutý strom úplne zničil jej krov, má najviac pôvodných historických prvkov. Aj keď nie je pamiatkovo chránená, je pre nás dôležité, aby jej historická hodnota úplne nezanikla. A tak sme vypracovali projekt jej obnovy a máme už aj potrebné povolenia na jej rekonštrukciu. Ak všetko dobre dopadne, bude chalúpka už toto leto oslobodená od náletovej zelene, odľahčená od sute po prepadnutej streche, jej poškodené murivo bude opravené a, podobne ako zámok, aj ona dostane novú strechu. Keďže bude chalúpka v budúcnosti využívaná na ubytovanie návštevníkov zámku, bude v niektorých prvkoch kopírovať štýl použitý na zámku – napríklad jej strecha bude tiež pokrytá prírodnou bridlicou. S rezerváciou ubytovania v nej sa však ešte neponáhľajte, pretože jej pripojenie na inžinierske siete bude riešené až o 1-2 roky, spolu so zámokom.

Pripravili sme odpovede na 5 najčastejších otázok, ktoré dostávame o prebiehajúcej stavbe strechy zámku Kunerad.

Bude strecha opäť červená?
Nebude. Farbou a materiálom sa vrátime k pôvodnej strešnej krytine, prírodnej bridlici. Farbou je tmavošedá a použil ju na streche zámku aj gróf Balestrém, ktorý ho na začiatku 20. storočia postavil.

Kedy bude strecha hotová?
Do zimy to určite nestihneme, predsalen ide o jednu z najkomplikovanejších striech na slovenských zámkoch vôbec. Či bude hotová už na jar alebo až v lete 2023, bude záležať od toho, aké budeme mať počasie počas najbližšej jesene a zimy.

Kto strechu stavia?
Hlavným dodávateľom strechy je moravská firma Teslice, ktorá sa špecializuje na historické strechy. K projektu si prizvala aj niekoľkých subdodávateľov zo Slovenska, no a z Rajca a Žiliny máme aj statika a technický dozor. Takže na zámku je momentáne počuť moravskú češtinu aj slovenčinu. Bridlica na zámok „pricestuje“ z lomov v Španielsku v polovici augusta, kedy sa pridá ešte partia z Oravy, ktorá získala skúsenosti s pokladaním bridlice na francúzskych zámkoch.

Koľko bude strecha stáť a kto ju financuje?
Pôvodný rozpočet spred dvoch rokov predpokladal, že sa zmestíme do milióna, ale navýšenie cien stavebných materiálov ako aj úpravy zámku, ktoré je potrebné urobiť predtým, ako začne rásť samotný krov, ju navýšili. Konečná cena, ktorú vysúťažila firma Teslice vo verejnom obstarávaní sa vyšplhala na 1,4 milióna EUR. Financujeme ju prevažne z našich vlastných úspor a sumou 600-tisíc EUR nám prispelo aj Ministerstvo kultúry SR po tom, ako bol náš projekt vybraný na podporu z dotačného programu obnovy národných kultúrnych pamiatok Obnovme si svoj dom.

Na streche je vidieť aj oceľové konštrukcie, boli tam aj pôvodne?
Pôvodné projekty zámku sa síce nezachovali, ale vieme, že oceľ v streche nebola. Nie je však zámku úplne cudzia – pôvodné oceľové nosníky sa nachádzajú v stopoch niekoľkých podlaží, čo v prípade Kuneradu nie až také prekvapivé. Nielenže bol zámok postavený pred 1. svetovou vojnou, keď sa už oceľ na stavbách používala, ale Gróf Balestrém navyše vlastnil bane a huty. Oceľ na streche bude použitá len minimálne, a to na základné nosné konštrukcie a v konečnom prevedení strechy ju nebude vidieť. Ináč je celý krov vrátane 33 vikierov a 5 vežičiek z dreva. Vďaka použitiu ocele bude konštrukcia strechy ľahšia a hlavne jednoduchšia. Dvojposchodový krov strechy sa stane obývateľný, pretože nebude poprepletaný veľkým množstvom podporných drevených konštrukcií.

Keď sa nás ľudia pýtajú, ako sa dá zvládnuť náročný projekt záchrany zámku popri našom dennom zamestnaní a ešte k tomu v zahraničí, odpoveď je vždy rovnaká. Dávame si ciele vždy iba na rok dopredu, a potom sa venujeme len im. V roku 2022 ich bolo 6, no a takto sa nám ich (viac menej) podarilo naplniť.

No a čomu sa budeme venovať v roku 2023? O tom už zase nabudúce.

Pred rokom sa na streche zámku objavila prvá drevená krokva. Ešte dnes si pamätám pocit radosti a úľavy, že po dvoch rokoch príprav sa strecha stáva skutočnosťou. Bola tam ale aj veľká dávka opatrnosti a obáv, či to všetko dobre dopadne.

O jedinečnej a pravdepodobne najkomplikovanejšej streche na slovenských zámkoch vôbec sme už v našom blogu písali. O jej histórii, ako aj o rozhodnutí dať na strechu bridlicu, ste si mohli prečítať v príspevku Projekt novej strechy. Neskôr sme sa k streche vrátili najčastejšie kladenými otázkami od Vás, krátko potom, ako sme začali s jej rekonštrukciou. Mohli ste sa napríklad dočítať, kto strechu stavia, aj ako ju financujeme.

Odvtedy sa toho udialo na streche veľa a čakalo nás oveľa viac rozhodnutí, ako sme predpokladali. Na každej obhliadke a kontrolnom dni prichádzajú nové otázky, problémy a nápady, na ktoré sa hľadajú riešenia. Zvlášť veľkú zodpovednosť a dôležitosť prikladáme tým, ktoré vplývajú na vzhľad strechy, pretože tie ostanú viditeľné pre budúce generácie. Či už to bol výber presného tvaru a kladenia bridlice, tvar a veľkosť 34 ozdobných makovíc na vikieroch a vežičkách, medené vetracie mriežky, farba a tvar rímsy nad oknami, riešenie uchytenia bleskozvodu, alebo umiestnenie, materiál a tvar snehových zábran.

Trom najnáročnejším rozhodnutiam budeme počas leta venovať ich samostatný blog. V prvom z nich sa dozviete o nájdení spôsobu presklenia špicov troch najväčších vežičiek tak, aby riešenie nepôsobilo rušivo. V ďalšom o možnosti zobytnenia piateho nadzemného podlažia (podkrovia) a toho, ako a či ho presvetliť. No a tretím bude komínové zátišie - pôvodná strecha mala totiž až 11 komínov, zachovali sa len dva a dnešný spôsob vykurovania budov ich viac ani nepotrebuje. V snahe zachovať autentický vzhľad strechy sme hľadali spôsob, ako zátišie na strechu vrátiť, nájsť komínom novú funkciu a projekt priveľmi nepredražiť.

Strechu plánujeme dokončiť na jeseň. Presný dátum ešte nemáme, lebo preferujeme precíznosť a kvalitne vykonanú prácu pred rýchlosťou. No a samozrejme nevieme ovplyvniť počasie. Dva dátumy však v kalendári vyznačené máme. 31. december, dokedy musí byť strecha hotová a skolaudovaná, aby sme neprišli o dotáciu z Ministerstva kultúry, ktorá pokrýva pribiližne 35% nákladov na rekonštrukciu strechy. Vám všetkým však dávame do pozornosti nedeľu 1. októbra, kedy v rámci Dní architektúry otvoríme zámok na jedno popoludnie pre verejnosť.

Výťah nie je typickým architektonickým prvkom historických objektov. Zámok Kunerad ho, až na malý obslužný medzi suterénom a prízemím, ktorý pravdepodobne používal už gróf Balestrém, tiež doteraz nemal. Pre budovu s piatimi podlažiami, ktorá bude slúžiť aj ako hotel, je však výťah nevyhnutnosťou. Riešenie jeho šetrného zakomponovania do historickej budovy zámku sa nerodilo vôbec ľahko.

Prvý návrh umiestnenia výťahu bol pripravený pomerne rýchlo. Miesto hneď vedľa recepcie sa doslova ponúkalo a aj na ostatných podlažiach sa ukázalo ako najjednoduchšie. Projekt bol pripravený, schválený a výťahovú šachtu sme plánovali postaviť počas zimy 2021/22, predtým ako začnú práce na streche.

Počas leta 2021 sme však začali mať pochybnosti, či to najefektínejšie riešenie je aj to správne. Počas prác na statickom zabezpečení zámku sa totiž ukázalo, že výťah by zasahoval do priestoru bývalej kaplnky, ktorá bola počas socializmu prestavaná na štyri izby. Ako sme stále viac cítili potrebu kaplnku zámku vrátiť, pocit, že viesť výťahovú šachtu v jej rohu nie je správne, sa každým pohľadom do jej priestoru stával silnejším. Rozhodnutie šachtu do kaplnky nedať a projekt prerobiť sa zrodilo v čase, keď sa už dávno mali na nej začať práce.

Možných riešení bolo niekoľko, ani jedno však nesedlo s kompozíciou zámku tak ľahko, ako to „kaplnkové“. V tom konečnom sa nám podarilo, aby ostal výťah v priestoroch recepcie a dostal sa na všetky podlažia. Obetovali sme mu však na vyšších poschodiach dve izby, cez ktoré prechádza. No a na tom najvyššom šachta dokonca „vytŕča“ zo strechy. Našťastie je to akurát v priestore vikiera, ktorý ju po miernej úprave schová vo svojich útorbách. Pri pohľade zvonka nikto nebude tušiť, že v ňom končí výťah.

Úplné prepracovanie projektu a oneskorenie prác na šachte o niekoľko mesiacov nás stálo námahu a financie. Malo to za dôsledok aj to, že sa práce na šachte museli zladiť s prácami na streche, ktoré medzitým začali. V konečnom dôsledku sme však radi, že sme si na rozhodnutie nechali čas a prinavrátime zámku dôstojné priestory kaplnky. Už teraz sa tešíme, ako Vám ju v jednom z budúcich príspevkov predstavíme.

Zámok má hotovú strechu. Robili sme na nej bez prestávky dva roky, stála veľa úsilia, peňazí, ale výsledok predčil aj naše predstavy. Chvíľami sme si hovorili, že po streche potrebujeme pauzu na načerpanie nových síl. Avšak ešte ani nebola na stechu položená posledná bridlica a my sme už mali vymyslené smelé plány na tento rok:

Začneme s reštaurovaním fasády. Ak nie celej, tak aspoň jej časti. Spolu s fasádou budeme osadzovať okná. Dokopy ich je 148 a budú vyrobené na mieru. Dodávateľa sme už vybrali, ostáva doladenie detailov, schválenie pamiarkarmi a prvé okná môžu ísť do výroby.

Inžinierske siete si bežný okoloidúci nevšimne, avšak sú veľmi dôležitou súčasťou celého projektu obnovy. Zámok je v lone prírody a už od začiatku sme vedeli, že chceme ísť ekologickou cestou a využiť obnoviteľné zdroje energie. A tak pracujeme na dokončení projektu ekologickej čističky odpadových vôd spolu so systémom zadržiavania a nového využitia dažďovej vody, ako aj tepelných čerpadiel na výrobu tepla a teplej vody. Či nás ešte tento rok uvidíte v okolí zámku robiť zemné práce na ich realizáciu závisí od toho, ako rýchlo sa nám podarí zaslať projekty úradom a dĺžka schvaľovacieho procesu

Že má zámok vlastný zdroj pitnej vody a vodovod sme v minulosti už spomínali. Bol vybudovaný pred vyše 40 rokmi a postupne ho opravujeme. V minulosti sme urobili čerpaciu skúšku, obnovili povolenie na čerpanie pitnej vody, vyčistili vodojem, obnovili oplotenie vrtu a vyčistili ho od náletov, vymenili ventily, urobili revíziu hydrantov a monitoring kanalizácie. Tento rok nás čaká výmena čerpadla a rozhodnutie, či ideme v budúcnosti vymeniť celé vodovodné vedenie, alebo len časť.

No a v neposlednom rade budeme robiť aj práce V parku. Či už na oprave jedného z hospodárskych domčekov alebo na samotnej zeleni.

Ďakujeme za podporu a želáme aj vám úspešný rok.

Príbeh pôvodného inventára zámku sa začal na začiatku februára správou na Facebook Messangeri od pani Danky Labantovej z Kuneradu. Prerábala časť domu po starých rodičoch a po zvesení dreveného kríža zo steny našla zozadu nápis: „Zo zámku Kunerdad, 30.8.1944. V dobe SNP. “ Vraj by nám ho rada darovala. Pridala pár fotiek a kontakt. Porovnanie s fotkami z bývalej kaplnky grófa Balestréma potvrdilo, že ide naozaj o veľmi vzácny nález. Na stretnutí u nej doma o niekoľko dní sme sa dozvedeli, že pri krížiku sa príbeh spojenia rodiny pani Labantovej so zámkom ani zďaleka nekončí.

Jej starý otec pracoval ako horár u grófa Balestréma, jej stará mama tam bola kuchárkou, čo potvrdila niekoľkými fotografiami, vrátane tých, na ktorých bol je starý otec s grófom Balestrémom na poľovačke. Pokračovala rozprávaním o tom, ako keď sa starí rodičia brali, pani grófka im darovala nejaký nábytok, konkrétne skriňu, kreslá, stôl a stoličky, ako aj porcelán zo zámku. Má ho na povale, nábytok je vo veľmi zlom stave. O niekoľko týždňov sme si tieto poklady už odviezli dodávkou. Čaká ich proces reštaurovania a aj pátrania po tom, či vieme dokázať, že sú naozaj zo zámku. U nábytku je to takmer isté, s porcelánom je to už trochu náročnejšie. Radi sa s výsledkami s vami v budúcnosti podelíme.

Sú tieto predmety jediné, ktoré sa zo zámku zachovali? Príbeh pani Labantovej nám dáva nádej, že sa snáď zachovalo viac. Už skôr sa nám ozval jeden pán s pár kusmi príborov a skriňou. No a je možné, že sa nám podarilo zaobstarať aj pušku grófa Balestréma, alebo jeho hajného. Ak sa aj vašim starým rodičom podarilo zo zámku niečo zachrániť, budeme radi, keď sa nám ozvete – podobne ako pani Labantová cez Messanger, alebo na email info@zamokkunerad.sk.

Na záver by sme radi vyjadrili naše poďakovanie, úctu a obdiv pani Labantovej. Nielen preto, že tieto predmety dlhé roky opatrovala, ale najmä preto, že nám ich rada a nezištne darovala. Pre nás a históriu zámku majú nevyčísliteľnú hodnotu. Budú mať v obnovenom zámku dôstojné miesto, vrátia mu aspoň sčasti atmosféru, ktorá na ňom bola za grófa Balestréma. A pani Danka Labanotvá a jej rodina budú u nás vždy vítanými hosťami.

Na konci jesene sme presunuli lešenie na hlavný trakt zámku, aby sme zimu využili na dôkladné čistenie tejto časti fasády. Príprava nakoniec trvala celú zimu, vrátane opravy poškodeného muriva, ktoré sa skrývalo pod nánosmi starých omietok. Teraz už netrpezlivo čakáme na skutočný príchod jari, aby sa práce na fasáde mohli rozbehnúť v plnom prúde.

V zime sme nezaháľali ani vnútri zámku, kde sme prinavrátili asi 50 oknám ich pôvodný oblúkový tvar. Po povojnových opravách boli všetky okná zámku premurované na pravidelný obdĺžnikový tvar, zatiaľ čo tie pôvodné mali zvnútra navrchu elegantný oblúkový dizajn.

Usilovne sme pracovali nielen fyzicky, ale aj „za počítačom“. Pripravili sme projekty na prejednanie s príslušnými orgánmi týkajúce sa kanalizácie, čističky odpadových vôd a využitia dažďovej vody. Máme tiež ideovú štúdiu zámockého parku a podklady pre kúrenie s využitím tepelných čerpadiel. Ktoré z týchto projektov začneme realizovať tento rok, závisí od dĺžky schvaľovacieho procesu.